Akcia pre seniorov v Domove dôchodcov
Každý prežitý deň je dôležitý. Začína sa našim narodením a končí odchodom do večnosti. Vie sa to už od počiatku ľudstva. Oslavoval sa príchod na svet a smútilo za nebožtíkmi. Prvým ľudským nadýchnutím sa začína krásna cesta. V mnohých prípadoch je strastiplná, niekedy prebieha s ľahkosťou. To čo je medzi príchodom a odchodom to sa nazýva životom. V tomto pohľade je každý život dôležitý. I ten čo trval iba kratúčko. V jeho trvaní po nás zostávajú hodnoty duchovné i hmatateľné. Vo všeobecnosti sa to nazýva prínosom nášho života do spoločnosti ako takej. Po prežití mladosti si zakladáme rodiny, vychovávame deti, vnukov, pravnukov. Popri našom rodinnom živote pracujeme a sme prínosom i v spoločenskom meradle. Skrátka celý náš život niečo robíme, niekam patríme a sme v jednom kole pokiaľ vládzeme. Až dovtedy kým nás zastihne vek v ktorom už nie sme tak čiperný a fyzicky silný. Prichádza to samo, pozvoľna a zrazu sa ocitáme vo svojej starobe. Bojujeme s chorobami a pýtame sa prečo to je. Prichádzajú myšlienky rozlúčky s tým čo sme mali po celý život. Našu starobu prežívame vo svojich rodinách tešiac sa z vnúčat uvedomujúc si že ten náš život priniesol svojim plynutím toľko krásneho a vzácneho. Iskra z našich očí sa niekam vytráca a pevný stisk našej dlane sa premieňa na piesok unikajúci pomedzi prsty. Je to smutné, no zakaždým ľudským osudom ktorému bolo dopriate zostarnúť- ostávajú otázky či sme stihli urobiť to čo sme si v živote zaumienili. Pribúdajúcim vekom sa naše šatstvo farbí viac do tmavších farieb. Vyplýva to i zo slovenských zvyklostí , z minulosti ktorá na nás stále útočí. Ostáva otázka= kde zrazu zmizlo to krásne keď sme boli mladí a v plnej sile. Odpoveď je v nenávratne. Naše plodné a dobré časy sú jedného dňa zrazu preč. Je to osudom každého kto zostarne. Je niečo medzi tým? Jedno je isté a tým je skutočnosť že pri výmene generácii je potrebné tým starším vyjadriť vďaku za naše bezstarostné detské dni a ľahší život oproti životom generácii pred nami. Je na mieste vyjadriť úctu a poďakovanie od srdca práve toľko opisovanej starobe. Bez staroby by totižto nedozrievalo to čo je mladé, bez odchodov zo žitia by nenasledovali nové generácie. Je to genéza životného cyklu. Uvedomujúc si tieto riadky sa členovia Poltárskej Matice slovenskej rozhodli vyjadriť vďaku tým skôr narodeným. Realizácia prebehla v mesiaci október , v mesiaci toľko ospevujúcom starobu a vyjadrenie úcty k nej. Odhodlanie sa zrodilo na Matičnom stretnutí . Cieľom bola konkrétna vďaka patriaca na miesto kde je to tak potrebné. Tak sa ženská časť matičiarov dala do pečenia koláčikov a tá mužská chystala program. Naše kroky zamierili do miestneho Domova dôchodcov v Poltári. Udialo sa to ..../dátum/.... Po dohode s vedením Domova nás čakali seniori v spoločenskej miestnosti. Po našom príchode sme ich našli pekne usadených. Možno sa v duchu pýtali čo sa to chystá. Po príhovore zástupkyne Matičiarov ../meno/......... sa ozrejmilo naše poslanie. No a potom to bolo jasné. Na javisku sa pred nimi ocitol chlap s fujarou a za jej doprovodu zaspieval prvú pieseň. Bol som to ja = Rastislav Boško. Po piesni som sa prihovoril seniorom v duchu, že si vážime všetko čo pre našu generáciu urobili. Vyjadril som myšlienku nášho Matičiarskeho sna- rozptýliť ich aby mali veselšiu náladu, a prezentovať sa piesňami z ľudovej klenotnice. V tom sa zjavil heligonkár, mladý chlapec .../meno/... ktorý veselou muzikou rozprúdil krv v žilách našich starčekov a stareniek. Rozihrali sa srdcia a rozospievali ústa. Po heligónke som zas prišiel na javisko ja a za doprevádzania sa píšťalkou som zaspieval dve piesne z Kokavského regionu. Bolo možné všimnúť si v hľadisku pery, ktoré sa s ťažkosťou ale predsa len pohybovali do taktu. A tak sme sa striedali heligónka s píšťalkou a fujarou. A boli by sme sa striedali dlho, dlho , no seniori boli unavený a ich kroky čochvíľa viedli na slávnostný obed. Našu Matičiarsku výpravu tvorilo trio matičiarov .../Inči / ... /Rasťo /... /Michal / ... a folkloristi. /. /. /. /. Rozdali sa Matičiarske koláče. Po hodine nášho vystúpenia sme sa rozlúčili a prijali občerstvenie. Záverom našich tónov a piesní sa nám prihovoril dôchodca ,ktorý za všetkých vyjadril úprimnú vďaku za náš program i koláče napečené láskou. Vyslovil vďaku za to, že dedičstvo nesieme ďalej čím sa zachováva kultúra národa. A tak Matičiari s dobrým pocitom opúšťali v októbri priestory domova dôchodcov. Odkaz vzniknutý na uznesení schôdze bol odovzdaný v plnej vážnosti a muzikantským srdcom. Tak bol i prijatý. A vďaka dobrému ohlasu na túto udalosť -sme prisľúbili urobiť program pre seniorov i v mesiaci december. Staroba čaká každého kto neumrie mladý. Matica slovenská v Poltári týmto programom deklarovala prejavenie úcty voči staršiemu pokoleniu. My ako jej členovia si vážime že pod našou taktovkou vznikajú krásne a ľudské akcie na ktorých sa môžeme podieľať.
Rastislav Boško 14.11.2014